Nezameriam sa iba na stres počas osláv na Silvestra, ale určitý stres môže psík prežívať aj počas cestovania či pri iných situáciách, keď tuší, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Stres môžeme definovať ako reakciu organizmu na nadmernú záťaž. Väčšinou sa dostaví pri narušení všedného chodu dňa, keď sa režim zmení nejakou výnimočnou udalosťou. Tou môže byť napríklad návšteva, neobvyklý hluk, prítomnosť iného zvieraťa alebo cestovanie.
Rozdelím stresové situácie na niekoľko bodov:
Silvester
Leto je zatiaľ ešte v plnom prúde, ale čas rýchlo beží a buďte si istí, že čo nevidieť sa objavia v obchodoch vianočné výzdoby a toto obdobie nám bude zrazu klopať na dvere. Utečie to ako voda a zrazu budete stáť s priateľmi niekde vonku, pozerať sa na „prekrásny“ drahý ohňostroj a nebudete počuť vlastné slovo. To, čo sa vám zdá ako super zážitok, je pre našich štvornohých miláčikov veľmi stresujúce. Nemám na mysli armádnych, loveckých, záchranárskych a policajných psov, ktorí prechádzajú celoživotným výcvikom. Pre našich miláčikov je to asi najťažšia skúška z celého roka. Nechcem, aby ste ma odsudzovali za to, že som proti ohňostrojom, ale nie som im úplne naklonená. Na druhú stranu rešpektujem to, že ľudia chcú oslavovať týmto spôsobom. Už pred príchodom nového roka môžeme pozorovať, že občas okolo nás buchne nejaká petarda. U psíkov to spoznáme hneď, pretože sa správajú inak než obyčajne. Dávajú nám to najavo tým, že nemajú chuť do jedla, chodia nervózne sem a tam, môžu štekať na nás alebo len tak do prázdna. Práve v týchto situáciách by sme mali byť psíkovi čo najväčšou oporou. Dať mu jeho obľúbenú hračku, deku, maškrtu. Jednoducho byť s ním a reagovať na jeho potreby. Ak sa teda bavíme konkrétne o Silvestri, tak by som psíka nikdy nebrala von len tak „na voľno“. Vždy na vôdzke, ešte lepšie v postroji, z ktorého sa nemôže tak ľahko vyvliecť. Nikdy neviete, aký „zodpovedný“ občan hodí petardu do vašej blízkosti. Takže nejaké dlhšie prechádzky by som v ten deň radšej vynechala. Ja osobne bývam na dedine, takže som ušetrená od ruchu veľkomesta, ale aj tak sem-tam nejaká rana okolo domu padne. Venčenie jednoducho skrátiť, ako sa dá. Pes ale nemusí stihnúť vykonať svoju potrebu a treba sa pripraviť na to, že si možno uľaví doma. V takomto prípade by som psíka nikdy netrestala. Bol by to pre neho len ďalší stres. V podstate to nie je nič zložité. Stačí len vášmu miláčikovi zaistiť komfort, ktorý mu aspoň trochu pomôže prečkať toto obdobie nadmerného hluku. Ak je to možné, buďte s ním alebo sa pokúste zabezpečiť niekoho blízkeho, kto by sa o psa mohol postarať. Ponúknuť mu obľúbené hračky a maškrty a snažiť sa ho upokojiť. No ak viete, že váš pes znáša hluk veľmi zle, tak skontaktujte vášho zverolekára, ktorý môže odporučiť nejaké doplnky stravy na upokojenie. Nie je to medikácia, ale len doplnky, ktoré ale tiež pomôžu.
Samota
Netolerancia samoty má veľmi jednoduché a logické vysvetlenie. Psi patria medzi sociálne zvieratá, to znamená, že k svojmu životu potrebujú „svorku“. Potrebujú vedieť, že s nimi niekto neustále je, pretože majú zafixované, samota je pre nich nebezpečná a vedie k ich úzkosti a stresu. Všimnite si, že už keď odchádzate do práce alebo kamkoľvek z bytu či domu, tak psík leží pred dverami, slintá alebo chodí neustále za vami kamkoľvek sa pohnete. On má totiž strach z toho, že zostane sám. Asi ťažko dokáže predpokladať, že idete dnes na schôdzku do mesta a vrátite sa o niekoľko hodín. On vie iba to, že ho v danú chvíľu opúšťate. Keď zavriete dvere, začne na ne škrabať, pretože sa chce dostať k vám. V byte potom môže hľadať rôzne predmety, ktoré má úzko späté s vami, a tie potom hryzie alebo oblizuje. Deky alebo mäkké predmety môže hrabať pod seba a ležať na nich. Ak bývate v byte, tak to môže mať neblahý vplyv na susedské vzťahy, pretože pes napríklad aj vyje. Vy po príchode domov namiesto priateľského stretnutia a maznania sa psíkovi vynadáte za to, čo to vyvádzal. Toto je veľmi nebezpečný jav, z ktorého sa môže stať začarovaný kruh. Psík sa bude báť aj samoty, aj vášho príchodu domov. On nerozumie tomu, že má dostať trest za to, že keď zostal doma sám, povyťahoval všelijaké veci, ktoré mu pripomínajú jeho pána. Môžete namietať, že vás psík je zvyknutý byť sám. Položím vám otázku. Keby ste boli deň čo deň niekoľko hodín sami, bez akýchkoľvek možností pre človeka prirodzených, bez možnosti ísť na toaletu, tak ako by ste to zvládali? Nebolo by to pre vás náročné? V tomto prípade sa dá iba odporučiť, že ak ste mimo domov 4 alebo 5 hodín, tak zaistite niekoho, kto by vám psíka postrážil a vyvenčil. Samota je naozaj peklo. Ja osobne mám dvoch psíkov, o ktorých sa starám 24 hodín denne. Môžem povedať, že sa za tie dva roky nestalo, že by boli úplne o samote. Vždy doma niekto je a cítia sa tak v pohode. Nie som ich otrokom, ale ak mám psa alebo psov, tak musím prijať určitú zodpovednosť za tom, aby sa vždy cítili v pohode.
Keď doma pribudne ďalší domáci miláčik
Toto so sebou prináša ďalšie úlohy spojené s tým, aby bol psík dobre prijatý a naopak, aby ho ten prvý psík, čo už doma je, dobre prijal. V obidvoch prípadoch sa môže prejaviť stres, nervozita alebo v horšom prípade vzájomné ataky. Myslite vždy na to, aby ten prvý psík nebol zanedbávaný a najväčšia pozornosť sa nevenovala iba tomu novému. Ak je to vo vašich možnostiach, skúste psíkov zoznámiť na nejakom neutrálnom území. Nič nerobte nasilu, bude to chcieť čas. Ak viete, že si privediete domov ďalšieho miláčika, naplánujte si dlhšie voľno. Vždy, keď sa psíci k sebe priblížia na menšiu vzdialenosť, tak ich odmeňte. Musia vedieť, že je všetko v poriadku. Ja som mala veľké šťastie v tom, že Korina prijala Hope veľmi príjemne a pokojne. Bola som s nimi prvých desať dní takmer neustále a pristupovala som k nim rovnocenne. Vlastne je to tak aj dnes. Bohužiaľ sa niekedy môže stať, že prijatie nebude podľa vašich predstáv a jeden z psíkov sa bude stresovať alebo budú útoční. V takomto prípade by som neváhala a hneď volala odbornú pomoc.
Cestovanie autom
Cestovanie sa môže zdať ako vec, ktorú musí psík zvládať úplne samozrejme, ale niekedy to môže byť pekný problém. Moje slečny sú našťastie skvelé a cestovanie zvládajú dobre. Ale aj tak som ich na cestovanie postupne pripravovala. Urobila som to tak, že som ich motivovala prechádzkou. Tak vedeli, že je všetko v poriadku a cítili sa obidve dobre. Vyšla som s nimi pred dom, kde som už mala otvorený kufor na aute. Zastavila som sa pri aute a ony sa pozerali, čo sa deje. Povzbudila som ich, aby sa nebáli a očuchali si zadnú časť auta a na podlahu v kufri som im nachystala maškrty. Dala som ich do takej úrovne, aby na ne dosiahli. Po chvíľke si ich vzali a zase sa pozerali. Povedala som im, že ideme a povzbudila som ich, aby si naskočili do kufra. Najskôr tam skočila Korina a po chvíľke aj Hope. Odmenila som ich zase maškrtami a sadla som si na roh batožinového priestoru. Uistila som ich, že je všetko v poriadku a nič zvláštne sa nedeje. Po chvíľke som ich nechala vyskočiť von a pešo sme urobili menší okruh okolo domu. Keď sme sa vracali, urobila som to isté. Počas prvej jazdy som s nimi sedela na zadných sedadlách. Išli sme autom len kúsok na neďalekú lúku. Ihneď po zastavení som ich odmenila a mohli behať, ako sa im páčilo. Cieľom takéhoto učenia je to, aby mali cestu autom spojenú s príjemným zážitkom. Kúpanie, behanie, prechádzky, čokoľvek čo je pre ne príjemné. Asi nie je úplne dobré, ak je prvá cesta autom spojená s návštevou zverolekára alebo nedajbože nejakým nepríjemným zákrokom. Preto ak viete, že budete s psíkom jazdiť autom, tak so zvykaním začnite čo najskôr. Dnes to máme nastavené tak, že keď vyjdeme z domu, tak psíci idú rovno k zadnej časti nášho auta a tam si sadnú a čakajú, či sa niekam odvezieme autom alebo pôjdeme pešo. Rozhodne sú ale úplne v pohode a pravidelne odmeňované. Vedia totiž, že nech ideme komkoľvek, tak od nich vyžadujem poslušnosť a za tú dostanú svoje obľúbené maškrty. A posledná vec, ktorú nesmiem zabudnúť, je bezpečnosť pri preprave v aute. Moje slečny sa rady pozerajú, čo sa okolo deje a v klietka by pre ne nebola dobrá. Takže ja ich vozím v kufri auta a používam bezpečnostné popruhy na to, aby mali trochu voľnejší pohyb, ale zároveň boli v bezpečí tam, kde majú byť. Takže apelujem na všetkých. Dávajte pozor na svojich miláčikov, aby nedostali pokutu 😊.
Napísala Jiřka
