RYBNÍK JE NUDA, IDEME DO HÔR
Predstava trávenia dovolenky v horách spolu s našou “psou skupinkou” sa u nás začala formovať len nedávno, keď som si uvedomila, že prázdniny, ktoré strávime vyvalení pri rybníku, budú síce dobré, ale v podstate nudné. Vzhľadom na Caesarovo nadšenie vyliezť na každý kameň umožňujúci vyhliadku po okolí, padlo konečné rozhodnutie pri výbere destinácie na akúkoľvek horskú turistiku (ako človek, ktorý so sebou všade vláči aj svoj fotoaparát, boli samozrejme kľúčové aj top fotografie našich predchodcov na týchto túrach...veď kto by odolal a nechcel mať tiež také pekné fotky, všakže…). Kým minuloročné prázdniny sme strávili v talianskych Dolomitoch (vďaka čomu sme sa okrem iného všetci zamilovali do hôr), tento rok sme sa vzhľadom na situáciu rozhodli pre bližšiu dojazdovú destináciu – Štajersko (Rakúsko).
NEPLÁNUJEM, RADŠEJ SA DOBRE POBALÍM
Ak by som vám teraz položila otázku, čo si myslíte že je pred takouto cestou do najdôležitejšie, verím, že prevažná väčšina z vás by odpovedala, že poriadne cestu naplánovať. Pretože už za sebou ale pár takýchto psích výletov máme, môžem si dovoliť oponovať. 99,9 % našich dobrodružných českých aj zahraničných ciest začalo vždy zúfalstvom nad novou (nikým neplánovanou!) situáciou s nutnosťou improvizácie a zmeny výletného plánu. Kvôli tomu volím vždy ako najdôležitejšie – správne sa pobaliť (pretože keď má váš krátkosrstý pes ľahkú bundu navyše, nemáte počas mrazivej letnej noci pri bivakovaní uprostred hôr v spacom vaku pocit, že každú chvíľu zamrznete – každopádne ak má niekto tip na to, ako napchať tvrdohlavca k sebe do spacieho vaku, sem s tým).
ČO PATRÍ DO PSEJ BATOŽINY
Do našej základnej psej výbavy na každú dlhšiu horskú túru patrí vždy voda pre psov, skladacia miska a konzervy. Tie používame hlavne pri cestovaní, pretože výkrik civilizácie menom chladnička (kam by sa dal taký Barf uschovať) by u nikoho z našej osádky v batohu miesto nenašiel. Ďalej to je náustok, postroj s vôdzkou a maškrty. Maškrty sú veľmi šikovným “pomocníkom” najmä v oblastiach s ťažším terénom, kde treba psíka trochu naviesť na správnu cestu, aby sa s radosťou nerozbehol zo skalnatého svahu, vzápätí nasledovaný vami (pretože ho máte samozrejme pripnutého na sedadle). Samozrejme nesmie chýbať ani lekárnička (naša obsahuje elastické obväzy, vatu, izotermickú fóliu, dezinfekciu, striekačku, smectu, antihistaminikum a psie topánočky, ktoré radi používame ako prevenciu, pretože kamenisté horské chodníky nie sú vždy najprívetivejšie pre psie labky).
TÝM VÝHĽADOM SA NIČ NEVYROVNÁ
Ako sme už spomenuli, cieľovou destináciou nášho predĺženého víkendu bolo tento rok Štajersko. Konkrétne to boli lokality okolo mestečka Seewiesen. Na rozohriatie sme si zvolili trasu pohorím Hochschwab, potom sme pokračovali výstupom k neďalekej chate Schönleitenhaus. Celé okolie je veľmi priaznivé pre pešiu turistiku, bez problémov sa ale dá priblížiť aj autom (za menší poplatok). Prostredie druhého spomínaného miesta ponúka hneď niekoľko okružných ciest podľa náročnosti a fyzickej kondície účastníkov. Trúfam si povedať, že všetky z nich sa dajú so psami zvládnuť bez problémov. Na rozdiel od našej prvej trasy vedúcej k vrcholu Hochschwab bola tá druhá trochu viac “dog friendly”, a tak tu zostávame trochu dlhšie. Pre všadeprítomné kravy sú naši psi zaujímavou atrakciou a my počas cesty napríklad zisťujeme, že odvážny pes z plemena Akita Inu pri pohľade na prežúvajúce rohaté stvorenia úplne stuhne a čaká čo sa bude diať. V tej chvíli sa k nám trochu drzo a hrubo ale snaží pripojiť aj stádo jalovíc, takže dobrovoľne pridávame do kroku. Vysoká (na naše pomery vysoká) nadmorská výška, do ktorej sa v Rakúsku dostávame, prebúdza v našich psoch rodených horalov. Inokedy unavené a lenivé telá zaberajú zo všetkých síl do miestnych kopcov a ťahajú svojich majiteľov k vrcholu. Pretože vedia, že hore na nich vždy čaká odmena vo forme nádherného výhľadu a maškŕt, čomu sa takmer nič nevyrovná. A práve to je určite jeden z dôvodov, prečo sa s našou psou partiou vydáme aj na ďalšiu dovolenku do horských oblastí
Napísala Monika
