PRÍBEH PRVÝ - ELA
,,Po rozchode s priateľom, s ktorým sme mali bulteriérku Bublinu a tá potom zostala prevažne v jeho starostlivosti, som dlhšiu dobu uvažovala nad novým bulíkom.
Mala som záujem o adopciu Eli
Každý deň som hľadala to pravé šteniatko, až som vo februári narazila na Facebooku v skupina zdieľaný príspevok o zachránených bulteriérkach zo Slovenska. Hneď ako som ten príspevok videla, som vedela, že chcem viac informácií. Po noci premýšľania som sa na druhý deň rozhodla kontaktovať Psie depozitum Litvínov, vtedy Kampaň na pomoc psom. Mala som záujem o adopciu Eli.
Dostala som kontakt na rodinu z Choťovic, kde bola Ela v dočasnej starostlivosti. Potom som kontaktovala pani Lenku z dočasky, aby sme sa dohodli na možnej návšteve. Po príchode k rodine nás Ela vítala už za plotom. Nedá sa ani popísať, aký pocit som cítila, keď som ju prvýkrát uvidela. Srdce sa mi skoro zastavilo a slzy som len tak tak udržala na krajíčku. (Plačem aj teraz, keď to píšem a spomínam na to!)
Jej koža vyzerala fakt dosť desivo. Bola ružová, čiastočne holá, labky mala popraskané do krvi, až som sa bála sa jej čo len dotknúť. Ale radosť mala obrovskú. Zamilovala som sa do nej hneď na tej prvej návšteve a vedela som, že ju už nikomu nedám aj napriek tomu, že som si uvedomovala, že to bude dlhá a drahá cesta za jej uzdravením a šťastným životom. Potom som za ňou jazdila pravidelne každý víkend na návštevu až do vtedy, keď už bola zdravotne spôsobilá na adopciu. A adopcia prebehla 21. 4. 2018.
Prvá cesta viedla do koša s bielizňou
Nový domov na ňu čakal v Prahe. Po príchode do nového domova viedla jej prvá cesta do koša na bielizeň v kúpeľni, kde rovno urobila peleštek. Pohľad na jej zdevastované telo bol stále smutný. Každá hračka, ktorá pískala, bola jej najlepším kamarátom.
Ela sa neznášala so žiadnymi cudzími psami. Rozhodla som sa teda pozvať na pomoc pani kynologičku, ktorá nám obom veľmi pomohla. Elina socializácia prebiehala naozaj rýchlo, každý týždeň bol vidieť nejaký pokrok. Je fakt rozdiel učiť to všetko malé šteniatko a učiť to isté dospelého zachráneného psíka s hroznou minulosťou.
Každý deň sme chodili na prechádzky a učili sa niečo nové. Bohužiaľ nastalo aj niekoľko incidentov z inými psami, pretože nezodpovednosť niektorých majiteľov psov je fakt hrozná. Postupom času boli aj na jej tele vidieť obrovské pokroky. Dnes už má aj niekoľko psích kamarátov, s ktorými sa vydrží hrať celý deň.
Srsť jej pekne zarástla a zdravotný stav sa o dosť zlepšil. Bohužiaľ dodnes bojujeme s večnými zápalmi v koži a liečime choré oči. Ale už je z nej skvelý a rozmaznaný kamoš do života, len tých zničených vecí by mohlo byť menej :D
Jej adopcia mi zmenila od základov život. Nebojím sa povedať, že som na nej začala byť až závislá. Má prednosť pred všetkým. Pred adopciou som bola hrozný workoholik, ale po adopcii trávim každú možnú chvíľku s ňou a snažím sa jej vynahradiť tie hnusné roky života, čo má za sebou. Neustály pobyt v posteli, na gauči a v kuchyni je samozrejmosťou :D. V posteli je doma viac ako ja."
Denisa Khailová – adoptívna panička Eli
PRÍBEH DRUHÝ - LORA
,,Loru, krásnu bulteriérku som si adoptovala 24. marca 2018, mala 1,5 roka.
Chcela som jej pomôcť
Keď som ju prvýkrát videla na facebooku, keď jej dočasná panička Bohdanka Nováková dávala príspevok, ktorá sa týkala pomoci Lory. Mala v zlom stave bruško, práve kvôli množeniu. Príspevok som objavila začiatkom februára 2018.
Pred Vianocami v roku 2017 nám umrel bulíček, ktorý sa volal Ygor. Milovali sme ho a mal skoro 12 rokov. Mali sme ho od malinkého šteniatka. Moja mamina ho dostala na narodeniny. Bulteriéra si vždy priala a to sa jej vtedy konečne splnilo. Po jeho smrti bola stále smutná, a tak som začala sledovať na fecebooku bulíky na adopciu – s tým, že by bolo fajn nejakému pomôcť a vyčarovať úsmev na tvári zase aj mamine.
Vyčarovala mamke úsmev na perách
Potom som práve objavila Loru a okamžite som sa do nej zamilovala. Poslala som jej fotky mamke a kontaktovala dočasku Bohdanku, ako to s Lorou vyzerá a opatrne som sa pýtala, či by sme sa na ňu nemohli prísť pozrieť, iba nezáväzne – otecko s tým zatiaľ úplne nesúhlasil.
Dňa 11. 3. 2018 sme s mamkou sadli do auta a vyrazili smer Zlín na návštevu Lory a jej dočasnej maminy Bohdanky. Lorinka sa k nám hnala a vrtel chvostíkom. Všetko bolo jasné, už bola "naša". Rozprávali sme sa s Bohdankou a ona usúdila, že by Lora mala byť u nás. Dňa 24. 3. 2018 sme si už Lorinku vyzdvihli a stala sa súčasťou našej rodiny a nášho života.
Lorinka je náš miláčik. Za tú dobu, čo je u nás, sa neuveriteľne zmenila k lepšiemu. Mám v poriadku bruško, chrbát, pribudli svaly a stala sa z nej pekná nezbednica.
Potrebuje ale pozornosť viac než iný psík, pretože má za sebou nepeknú minulosť. My ju berieme takú, aká je. Už má rodinu a my máme ju. Býva u mojich rodičov na dedine, a keby bolo treba, veľmi rada sa o Loru postarám. Niekedy ju beriem na výlety, miluje jazdu autom. Je to jednoducho naša partnerka."
Alena Balcárková
Pokračovanie nabudúce...
